Príroda
Odkazy
Odrody viniča pestované v Malom Horeši
Malý Horeš podľa rajonizácie vinohradníckych oblastí Slovenska ( zákon NR SR č. 182/2005 Z.z.) patrí do Východoslovenskej vinohradníckej oblasti a v rámci tej do Kráľovskochlmeckého rajóna. Okrem veľkého množstva stolových odrôd, vinohradníci pestujú biele, ružové a modré sorty na výrobu vín.
Odrodová rôznorodosť je neskutočne široká. (Medzi doleuvedenými sa nespomínajú napríklad: Devín, Chrupka, Chardonnay, Rulandské sivé, Veltlín zelený, Mopr, Dunaj....... ktoré sú tiež pripravené u niektorých vinárov.) Modré odrody na výrobu červených vín zaberajú cca. 15-20 % z celkovej výsadby. Vysadeným odrodám v našom rajóne sa veľmi darí, červené vína vyrábané z miestnej suroviny dosiahli už veľa pekných ocenení na jednotlivých vinných súťažiach nielen na Slovensku.
Biele odrody
Rizling vlašský – Táto odroda nielen v Strednej Európe ale aj v našom katastri je to najrozšírenejšou odrodou. Predovšetkým je obľúbený medzi pestovateľmi v mužskej vekovej skupine nad 40 rokom. Suché rizlingy sú základom a odrazovou doskou ku hodnoteniu ostatných bielych sort. V najlepších rokoch dosiahne aj 22-23 cukr. stupňa, následkom čoho kyseliny sú guľaté a jemnejšie. Vtedy aj vôňa a chuť viac sa podobá na plody voľne rastúcich dozretých divokých broskýň.
Furmint – tiež patrí medzi 4 najrozšírenejšie odrody ( s Lipovinou a Polyhosom) v Malom Horeši. Aj u nás hral veľmi významnú historickú úlohu ako v susednej Tokajskej oblasti ako najdôležitejšia medzi 3 odrodami. V minulosti najznámejšie boli typy Furmintu ako: kučeravý, zhraškovatený, ostrolistý, ale v poslednej dobe sa sadia len ušľachtilý Furmint. Bobuľa Furmintu aj u nás dozrieva aj na cibéby, ale napriek tomu výroba putňových vín nemá tradíciu.
Lipovina – túto starú odrodu už veľmi dávno pestujú v našich vinohradoch napriek tomu že je veľmi neskorá. Dosiahne nadpriemernú kvalitu, najmä keď dlhá jeseň a babie leto jej pomôže. Tak isto ako aj lepšie ročníky Furmintu sú ponechané v rodinných archívoch. Vína s vyšším obsahom zbytkového cukru vôňajú ako med z agátového alebo marhuľového kvetu.
Polyhos – prastará odroda v našom rajóne ako aj v Tokajskej oblasti, v ktorej už nemá hospodársky význam lebo bobuľa napadnuté ušľachtilou plesňou, neprodukuje žiadne cibéby. Podľa niektorých zdrojov do Karpatskej kotliny doniesli ešte Avari, ktorí tu ako prví pestovali tu menej známu odrodu. Meno tejto sorty je synonymom Malého Horeša v celom Medzibodroži. V poslednej dobe prežíva táto sorta menšiu renesanciu. Miestni vinári u tejto sorty hodnotia predovšetkým mimoriadne intenzívne – a od ostatných vín úplne iné - kyseliny, ktoré po hltaní zostanú ešte dlho na okraji jazyka. Muškát Ottonel – pestovanie siaha do minulosti ,( minimálne 60-80 rokov ). Jedinečná muškátová aróma u hrozna je výraznejšia ako u muškátu žltého, avšak rodí oveľa menej, a včely, osy a srnky viac zničia. Víno je aromatické, ľahkými kyselinami. Predovšetkým je preferované víno medzi konzumentmi mladšej generácie.
Müller Thurgau - pomerne nová odroda, ktorá je pestovaná na menšej ploche v našom katastri, ale sa adaptovala veľmi dobre, lebo úrody a kvalita je nadštandardná. Svojou prenikavou vôňou prekvapí aj skúsenejších miestnych vinárov, ktorí s tou nemajú skúsenosti.
Irsai Olivér – táto sorta, ktorá nemá ani 100 rokov, sa dostala ku nám ako veľmi chutné konzumné hrozno, z ktorého začali robiť aj víno. ( Podobne ako zo sorty Chrupka – Saszla ) Je to prvá odroda na víno, ktorú môžeme zbierať už od 15-20. augusta. Veľmi jemné harmonické víno k ľahkým a sladkým jedlám, ako napr. ku palacinkám.
Zalagyöngye ( Perla Zaly) – veľmi mladá (menej ako 50 rokov) odroda a podobne ako Irsai Olivér a Chrupka sa dostala ku nám predovšetkým ako stolové hrozno. Má vysokú odolnosť proti nemociam a silným zimným mrazom. Je vhodné aj do zmesi k rôznym odrodám. Kunleány ( Kumanské dievča ) – tiež patrí medzi najmladšie odrody, ktorá sa pestuje len u niekoľko vinohradníkov. So ľahkým aromatickým vínom s vyšším obsahom kyselín sa zaraduje medzi letné vína. Bohato a pravidelne rodí, čo zabezpečuje obľúbenosť medzi pestovateľmi. Je výborným základným materiálom k šampanskému.
Zengő – menej známa na Slovensku. Vyšlachtené v Maďarsku v roku 1951 z francúzskej sorty Buvierovo hrozno a z maďarskej sorty Ezerjó ( ako aj Zenit). Ku nám sa dostal na začiatku 90-tých rokov minulého storočia. Je pomerne skorá odroda, okolo 10-15 septembra už dosiahne perfektnú
zrelosť (20-22 cukr.stupňov). Vôňa a chuť je harmonická, v lepších ročníkoch po tropických a subtropických ovociach. Snúbia tam vône ananásu, banánu a manga. Zenit – patrí medzi skoré odrody. Je bratrancom odrody Zengő, avšak aj samotné hrozno ako aj vôňa, chuť vína má iný charakter. Pri plnej zrelosti bobule sú veľmi sladké, chute a vône sa podobajú na citrusové plody. Víno má jemné kyseliny, ako napríklad Rulandské sivé alebo Chardonnay. Cserszegi fűszeres (Korenisté Čersegi) – táto odroda sa veľmi podobá k slovenskej sorte Devín. Vyšlachtená z Tramini červeného a z Irsai Olivéra. Po cielenom triedení strapcov dáva veľmi vysokokvalitné víno s jedinečnou vôňou a korenistou chuťou. Táto vlastnosť jej zaručuje budúcnosť aj na ďalšie desaťročia.
Bianca – bola vyšlachtená v roku 1963. Je najodolnejšia voči najbežnejším nemociach hrozna – múčnatke a perenospóre. Vhodná aj na založenie biovinohradu. Skoro dosiahne zrelosť (20-22 cukr.) na zber, ale možno ponechať aj dlhšie na koreni, kde dosiahne aj 26 stupňov cukornatosti. Víno
z tejto sorty má menej kyselín, menej aromatické ale je harmonické. Kvôli vysokej odolnosti má svetlú budúcnosť vo vinohradoch ale najmä v záhradách. Lakhegyi mézes (Medovec Lakhegyi) – je to interšpecifická muštová odroda vyšlachtená v roku 1957 z Medovca bieleho a z Eger 2. Malohoreščania ju považujú za miestnu sortu ( ako Polyhos ). Tiež sa vyznačuje s vysokou odolnosťou najmä proti múčnatke. Strapec pri plnom dozrievaní má vôňu a chuť medu. Niektorí vinohradníci sadia aj do plotov, lebo jednoročné drevo je veľmi flexibilné. Víno nie je veľmi aromatické ale harmonické.
Modré odrody
Frankovka modrá – je základná a najrozšírenejšia odroda. Plní podobnú úlohu ako rizling vlašský, a to je spoľahlivosť a hojnosť. Naše vinohrady s južnými svahmi sú tvorené pre túto sortu , ktorá má dlhé vegetačné obdobie. Ku kvalitnej Frankovke je podmienkou aby zber bol len 2. dekáde októbra. (Len zber odrody Cabernet Sauvignon je plánovaný na neskoršie obdobie). Inač spoľahlivo rodí a pomerne odolná proti hnilobe, ktorá môže značne poškodiť úrodu v posledných týždňoch.
Cabernet Sauvignon – u nás má len cca. 30 ročnú tradíciu. Náhodným semenáčom francúzskych sort Cabernet franc a Sauvignon blanc. Táto sorta je veľmi náročná, má najdlhšie vegetačné obdobie. Ku kvalite okrem iného je dôležité aby hrozno bolo podľa možnosti čo najdlhšie na koreni, a zber sa uskutočnil len v 3. dekáde októbra. Víno z tejto svetovej sorty je obľúbené a vysoko hodnotené medzi jednoduchými vinármi ako aj medzi svetobežníkmi. So svojou korenistou príchuťou je vynimočné. Medina – zatiaľ ešte menej známa odroda na Slovensku. Jej rodičia sú Medoc noir a Eger 1 z roku 1959. Veľmi odolná proti múčnatke, čo jej zabezpečí popularitu medzi vinármi. Rodí spoľahlivo a veľa. Redukcia úrody je veľmi potrebná. Už skoro dosiahne 20-22 cukr. stupňa. Hrozno je veľmi sladká, aróma a chuť je atypická.
Zweigeltrebe – je krížencom Frankovky modrej a Svätovavrineckej sorty. Rodí pravidelne a spoľahlivo. Pomerne skoro dozrieva. Z tejto sorty možno urobiť aj kvalitné rosé a klasické červené víno. Kyseliny vo víne sú harmonické, dlhotrvajúce.
Blauburger – je krížencom Frankovky modrej a modrého Portugala. Je najcitlivejšou sortou na múčnatku a kvôli tomu nie je veľmi obľúbený medzi vinohradníkmi . Táto sorta je farbiarkou, hneď pri spracovaní pustí tmavočervenú farbu. Víno je robustný, mimoriadnej kvality, rubínovo-červené,
produkuje efekt Mon-cherry, teda višňu alebo čerešňu s čokoládou.
André – kríženec Svätovavrineckej sorty a Frankovky modrej. Veľmi úrodná odroda. Túto pomerne mladú odrodu pestuje len pár vinohradníkov. Vína tejto odrody majú veľmi intenzívne sfarbenie, kyseliny sú pomerne vyššie a silnejšie ako u ostatných modrých sort.
Kadarka purpurová (Bíborkadarka) – vyšlachtené zo sort Kadarka a Muscat bouschet v roku 1948. Patrí medzi neskôršie odrody, dozrieva v 2. dekáde októbra. Listy vtedy väčšinou sa prefarbia na červené. Farba vína je tmavá, purpurová, aj kvôli tomu dostala aj meno. Je výborná do zmesi na zlepšenie farby a zvýšenie obsahu kyselín.